Kazdy automat mu na koniec hry “vypluje” rozne mnozstvo listkov. Po minutivsetkych zetonov si kazde dieta moze nieco za tieto listky kupit, (vacsinou jeto poriadna blbost – aspon pre mna). A tak i ja svojim ratolestiam kupujem 100zetonov a okamzite zostavam sama – aspon na 2 hodiny. Sadam si k prazdnemuroznemu stolu v zasklenej, relativne tichej miestnosti. K obom vedlajsim stolomsi sadaju navstevnici, ktori si priniesli zabavu – noviny – oboje v cinstine. Ija si vytahujem svoje materialy – rozhodla som sa urobit si ulohu zosociologie.
Ked si precitam otazku, na ktoru mam opovedat, vyrazi mi dych. Preco?
Na poslednej hodine sociologie sme videli dokumentarny film natoceny panomMoore-om, v ktorom zachytava udalosti z maleho mesta Flint v Michigene. V 80-tych rokoch minuleho storocia sarozhodlo GM uzavriet v tomto mestecku svoju tovaren na vyrobu aut. Na malemestecko Flint to bola ale tazka rana. 40.000 ludi prislo o pracu a cele mestosa ocitlo v depresii. Niektori ludia sa spamatali, preorientovali na novezamestnanie, niektori nie. 28.000 ich odislo hladat stastie inam. Tento film je najviac vzhliadnuty film v historii dokumentarneho filmu.
A moja otazka, na ktoru mam odpovedat sa pyta, ako tento filmilustruje marxisticku myslienku „boja tried“ – burzoazie a proletariatu.Okamzite v tejto dalekej a poriadne studenej Kanade pocitujem teplodomova a spominam si na davne casy, ked sme sedavali na hodine obcianskejvychovy, ci dejepisu v Bratislave a toto iste sa ucili. Je to mozne? Takapodoba v takom casovom a priestorovom posune?
Kazde utrpenie je tazke – ci uz je to strata prace, domova, ci nadeje. Nechsa to deje kdekolvek. Jednu vec vsak nemozem prehliadnut. I za „komunizmu“(ako to tu volaju, pretoze nevedia, ze sme mali vlastne socializmus) sa dialirozne nepravosti, slapali ludske prava a „hoci vsetci sme si bolirovni, niektori boli rovnejsi“. Faktomje ale to, ze volakedy, za toho nashomarxistickeho komunizmu by nikto nebol mohol takyto film natocit, ists nim na festival a potom ho slobodne premietat cele dekady ...A este ho nakoniec najst v skolskych osnovach! Nuz a prave to jev mojich ociach obrovsky rozdiel!
Na koniec pre tych, co vedia po anglicky:
Viete rychlo povedat: „How much wood would a WOODCHUCK chuck, ifa WOODCHUCK could chuck wood?“